Pri slove múmie si väčšina ľudí pomyslí na Egypt a faraónov. O to väčšie prekvapenie ma čakalo po zistení, že sa nachádzajú aj kúsok od hlavného mesta v horách v baníckom meste Guanajuato. Ešte zaujímavejšie je, že múmie v Mexiku sa vytvorili bez ľudského pričinenia. Ako k tomu došlo? Aký bizarný príbeh sa za nimi skrýva? Prečítajte si v článku.
Ak ste čakali, že múmie v Mexiku majú niekoľko storočí, mýlite sa. Ich počiatok sa datuje v 19. storočí. V prvej polovici storočia sužovala túto oblasť epidémia cholery. Aj napriek snahám lokálnych a zahraničných doktorov umieralo veľa ľudí. Snažili sa ich čo najrýchlejšie pochovať, no nemali dosť klasických pohrebných miest. Keďže sa mesto nachádza v kopcovitom teréne, okrem klasických pozemných hrobov vytvorili aj nadzemné krypty, ktoré vytesali do skál.
Po ustúpení epidémie sa mesto snažilo obnoviť a naplniť mestskú pokladnicu. Preto zaviedlo novú daň za pohrebné miesta, ktorá predstavovala 2. najvyšší príjem po dani z nehnuteľnosti. Daň však bola pre miestnych chudobných ľudí privysoká a nezvládali platiť za všetky pohrebné miesta. Ak ste s platbou meškali čo i len jediný deň, zamestnanci mesta hrob otvorili a neúprosne odtiaľ mŕtvolu vybrali. Čakalo ich prekvapenie – miesto polorozložených tiel a kostí našli dokonale zachované múmie pozostalých. Ako je to možné?
Tajomstvo spočíva v dvoch faktoroch. Prvým je práve špecifická klíma a podmienky v okolí Guanajuato. Ide o významnú banskú oblasť bohatú na minerály, v ktorej ťažili striebro. Lokálna pôda je veľmi suchá a neprepúšťa vlhkosť. Okrem toho leží v nadmorskej výške cez 2 000 m. n. m., čo zabezpečuje stále teplé, no o poznanie chladnejšie podmienky ako v nižšie položených častiach Mexika so stabilnou teplotou.
Múmie v Mexiku vznikli aj vďaka novému typu hrobov vytesaných do skál. V týchto kryptách telá pozostalých neboli v priamom kontakte s pôdou a zároveň nemali prístup ku kyslíku ani vlhkosti. V takýchto podmienkach koža vyschla a zastavil sa proces rozkladu. Okrem toho sa zachovali aj odevy pozostalých.
Medzi prvými telami vykopali francúzskeho doktora, Remigia Leroya, a to v roku 1871, ktorý skonal pri liečení pacientov počas epidémie. Keďže v Mexiku nemal žiadnych príbuzných, prirodzene zaňho nemal kto v Mexiku platiť daň za hrobové miesto. Pochovaný bol presne šesť rokov.
Takto zhromaždili cez sto mumifikovaných tiel. Tieto šokujúce správy sa rozšírili medzi ľuďmi a vzbudili veľký záujem. Mesto sa preto rozhodlo začať ich vystavovať v krypte pod cintorínom. Telá boli voľne poukladané jedno vedľa druhého v dlhej chodbe. Návštevníci sa však neštítili kradnúť štítky s menami pozostalých či dokonca ich osobné predmety.
V súčasnosti sú múmie vystavené v múzeu kúsok od krýpt, kde ich našli. Nachádzajú sa za ochrannými sklami s kontrolovanou teplotou a vlhkosťou. Pri mnohých z nich sú ich mená aj životné príbehy.
To, že sa múmie zachovali s oblečením a topánkami, nie je ani zďaleka to najzaujímavejšie, čo múzeum ponúka. Medzi exponátmi nájdete aj múmie, ktoré v tom čase zomreli v dôsledku udusenia, utopenia či dokonca strelného poranenia.
Na niektorých môžeme pozorovať vydesené výrazy tváre. Je to tak preto, že títo ľudia zomreli až v hrobe. Počas epidémie v 19. storočí bola medicína značne zaostalejšia ako teraz. Pri návale chorých a ich bezvládnych tiel sa neraz stalo, že za mŕtveho označili aj osobu, ktorá ešte žila, no už nejavila jasné známky života.
Najväčším „klenotom“ je však najmenšia múmia na svete. Ide o bábätko, ktoré sa našlo v maternici v mumifikovanom tele jeho matky, ktorá podľahla cholere v šiestom mesiaci tehotenstva. Tento nenarodený plod má približne 20 centimetrov a je vystavený vedľa mamy. Okrem neho sa v múzeu nachádza niekoľko tiel mumifikovaných detí.
Vystavovanie múmie je pre mnohých kontroverzné. Na jednej strane ide o pozostatky obyčajných ľudí. V čase objavenia boli viacerí ich priami rodinní príslušníci stále na žive. Len si predstavte, že pár rokov po pohrebe vám z hrobu vykopú vášho blízkeho a vystavia ho ako exponát. V súčasnosti obdivujú telá státisíce návštevníkov ročne.
Na druhej strane predstavujú významné artefakty pre vedcov a historikov. Podľa mňa múzeum odráža aj špecifický prístup k smrti a jej chápanie v Mexiku, o čom značí aj ich sviatok Día de los muertos.
Ak vás zaujímajú ďalšie cestovateľské tipy z Mexika, sledujte ma na Instagrame alebo si prečítajte ďalšie články. Pre prípadnú spoluprácu ma kontaktujte tu.
